Ak ste sa rozhodli pracovať v oblasti, ktorú milujete, je pravdepodobné, že svoju prácu robíte s entuziazmom a odhodlaním aj v dobe, keď sa pracovné povinnosti nakopia a vy neviete, čo skôr. Všetko sa snažíte zvládnuť sami a žiadať kohokoľvek o pomoc je tá posledná alternatíva, po ktorej by ste siahli. K tomu sa pridá všeobecná psychologická „dogma“, že chcete v práci preukázať čo najviac odborných znalostí a v žiadnom prípade nechcete stratiť dôveru kolegov či nadriadených a neochota požiadať o pomoc je na svete.
Ak nechcete zostať pracovne zahltený, vystresovaný či dokonca vyhorený, je najvyšší čas pochopiť, že požiadať v práci o pomoc nie je hanba, ale dôkaz psychického bezpečia.
Dôvodov, prečo v práci zostávame dlho do večera alebo si svoje pracovné povinnosti nosíme domov na víkendy, je hneď niekoľko.
-
Žiadosť o pomoc vnímame ako prejav slabosti či nekompetentnosti.
Možno ste aj vy v rámci výchovy mnoho ráz počuli pokyny ako: buď samostatný, odolný a nezávislý. Ak máte ešte niekde v povahe „zakódovanú“ hrdosť, môže byť ľahké presvedčiť samého seba, že vaše problémy sú len vaše problémy, preto stačí prekonať samého seba a zvládnuť to ako všetci ostatní.
-
Už len pomyslenie na to, že by ste „otravovali“ svojimi povinnosťami niekoho iného vám nie je príjemné?
Práve pocit, že by sme svojou prosbou presunuli pracovnú záťaž na niekoho iného, je dôvod, prečo o pomoc nakoniec nepožiadame. Skrátka, nechceme pôsobiť sebecky či lenivo. Mnoho introvertov dokonca zápasí s myšlienkou stať sa stredobodom pozornosti a pri rozhovoroch na seba čo i len upútať pozornosť.
-
Chýba vám psychologická bezpečnosť na pracovisku? Aj tá je veľmi dôležitá.
V práci cítime bezpečie, keď môžeme otvorene a úprimne hovoriť o chybách, nedorozumeniach alebo žiadať o rady bez toho, aby sme od kolegov či nadriadených očakávali kritiku. Ak ste sa niekedy v minulosti už podelili o svoje problémy a počuli ste len posmešky, je pravdepodobné, že v budúcnosti si žiadosť o pomoc poriadne rozmyslíte.
Ako prekonať svoju neochotu požiadať o pomoc?
Hneď na začiatku si musíme uvedomiť jeden dôležitý fakt. Vedeli ste, že
pokiaľ pri riešení problému požiadate o relevantnú pomoc, vaši kolegovia vás budú vnímať ako kompetentnejších? (viac si o tom môžete prečítať v článku
Smart People Ask for Advice: Seeking Advice Boosts Perceptions of Competence)
Hoci sa vám to môže zdať ako paradox, u nás to tak funguje tiež. Z množstva marketingových nadšencov, ktorí prešli
našimi stážami sa stali plnohodnotní členovia tímu iba preto, pretože sa veľa pýtali. Žiadosť o pomoc nebola vnímaná ako slabosť, ale ako „drive“ a chuť naučiť sa niečo nové.
Avšak aj žiadosť o pomoc by mala mať svoje princípy. Nežiadajte o ňu, keď sa k odpovedi dokážete dopátrať behom 10 sekúnd na Google alebo ju viete dohľadať v staršej e-mailovej komunikácii. Ak je však vaša žiadosť opodstatnená a riešením problému by ste strávili mnohonásobne viac času ako skúsenejší kolega, neváhajte ho osloviť.
Ak sa aj napriek tomu ešte stále zdráhate žiadať o pomoc, postrčiť vás môže aj
skvelý princíp reciprocity. Od malička máme v sebe zakorenený akýsi „ekonomický výhľad“. Veľa ľudských interakcií je založených práve na koncepte vzájomnej závislosti, a teda „urobíš toto pre mňa, ja urobím niečo iné pre teba“. Preto, ak máte strach žiadať o pomoc, skúste ju občas ponúknuť. Nemusí ísť o nič prevratné, preto sa nebojte ponúknuť pomoc v čomkoľvek, čo zvládnete. Do budúcna si „pripravíte pôdu“ a keď budete potrebovať pomôcť vy, nebudete vďaka princípu reciprocity pociťovať nepríjemný tlak z možného odmietnutia.
Takže si to zhrňme. Keď je toho na vás veľa a neviete „kam z konopí“, nebojte sa o pomoc požiadať. Tak isto ju, ak je to vo vašich silách, neodmietnite poskytnúť. Tak ako neodmietol môj milý kolega, ktorého som poprosila o záver tohto blogu. Veď ako vraví názov známeho českého filmu, „Musíme si pomáhať.“
